Možno si to uvedomujete až teraz, po rokoch, po rozchode, po terapii, alebo keď vás znovu zabolí to, čo už bolelo stokrát predtým. Možno si kladiete otázky ako:

„Prečo si stále vyberám partnerov, ktorí mi ubližujú?“

„Prečo ma každé ticho medzi nami zrazu desí?“

„Prečo sa bojím, keď to začína byť vážne?“

„Prečo mám pocit, že nie som dosť dobrý/á na lásku?“

Tieto otázky neznamenajú, že je s vami niečo zle. Znamenajú, že niečo vo vašom vnútri túži po bezpečí, ale zároveň mu možno neverí. A práve tu vstupujú do hry vzťahové väzby.

Vzťahová väzba nie je žiadna ezoterika. Je to veľmi reálny, výskumami podložený vzorec, ktorý sa vytvára už v rannom detstve. Je to spôsob, akým sme sa naučili byť vo vzťahu s iným človekom. Najprv s rodičmi, potom s partnermi, deťmi, priateľmi… A napokon aj sami so sebou.

Vzťahová väzba formuje to, ako dôverujeme, ako komunikujeme, ako zvládame konflikty, ako sa spájame alebo sa radšej odpájame. Určuje, či sme schopní blízkosti bez strachu, a či dokážeme ostať sami so sebou aj vo vzťahu. A čo je najdôležitejšie:

Vzťahová väzba sa dá pochopiť. A dá sa zmeniť.