Ako som posunula vlastnú módnu značku Imani do ďalších rúk.
Na mojom blogu nie je veľa článkov. Bolo ich tu najviac o manželstve. Bolo tu niečo o deťoch. V priebehu roka 2020 som si uvedomila, že mnohé z toho, o čom som tu písala, už neplatí.
Písala som o tom, Ako som prežila, že môj syn takmer neprežil. No on to potom neprežil…
Písala som o tom, ako sa vysporiadať s manželskou krízou, no nakoniec som sa rozviedla…
Písala som aj o mojej vlastnej značke dizajnového oblečenia, no v priebehu roka 2020 som sa ju rozhodla posunúť ďalej a ja sama sa venovať len jednému pracovnému smeru.
A tak mám potrebu to všetko akosi uzavrieť. Cítim to ako uzavretie jeden veľkej kapitoly v mojom živote. Všetko so všetkým súvisí a dáva svoj zmysel.
Moje rozhodnutie prestať tvoriť Imani zrelo veľmi dlho. No moment môjho rozhodnutia prišiel na konci roka 2019. Potrebovalo to ešte nejaký čas na dozretie a celý presun sa uskutočnil na začiatku júna. Najviac ma zdržiavalo uvedomenie, že by som chcela, aby Imani pokračovalo ďalej v nastúpenej ceste. Váhala som, ako to urobiť.
Zvažovala som zamestnanie človka, ktorý by sa tomu venoval po organizačnej stránke a ja by som “iba” tvorila. No ja som vedela, že moje srdce ma ťahá iným smerom a bude si to vyžadovať mňa celú. A to som ešte netušila, aké osobné prekážky mi život prinesie…
A tak padlo definitívne rozhodnutie. A ja som vypísala konkurz na novú mamu pre Imani. Mala som niekoľko pohovorov, rozhovorov, vypočula som si vízie a predstavy viacerých žien, ktoré mali záujem o porakčovanie v mojej práci.
Nakoniec som si vybrala. Kristínu. Mladú ženu, ktorá je minimalistkou telom aj dušou. Bolo medzi nami súznenie v smerovaní, aj poňatí celého konceptu značky. A tak sa stalo, že už nerobím Imani. Netvorím šaty s posolstvom pre ženy, ktoré chcú viac, ako len prežívať. Ale občas mi to chýba a tak si kreslím nové motívy. Možno ich v budúcom roku pustíme s Kristínou do sveta ako limitovanú kolekciu. Možno… spolu niečo spáchame.
Druhý polrok 2020 bol pre mňa viac než náročný. A netuším, či 2021 bude o niečo prijateľnejší na prežitie, ale neprestávam dúfať, že bude lepšie. Vo všetkom. Pre všetkých. Tak možno….