Nika Hrazdil

Už nikdy...

Prešli 4 týždne. Neviem opísať svoje prežívanie v krátkosti. Asi sa to tu bude objavovať ešte dosť dlho a postupne sa bude všetko vyplavovať. Asi to ovplyvní mnoho z toho, čo budem písať a hovoriť. Asi…

Pred vyše 1 a pol rokom som sem napísala článok o tom, ako som prežila, že moje dieťa takmer neprežiloKiež by to bolo dnes zase s rovnakým výsledkom ako vtedy…

Posledné dni som riešila smútok, bolesť, hnev, depresiu, úzkosti, strachy, paniku, bolesť, smútok, obavy… to všetko v rôznych obmenách u každého z mojich detí, aj u seba samej.

Chcela by som napísať, že názov tohto článku kričí, že UŽ NIKDY viac nechcem zažiť to, čo som zažívala posledné týždne. A naozaj nechcem, o to som vedela aj pred tým, než sa to stalo. Toto “už nikdy” je o niečom inom. Je to o všetkých “už nikdy”, ktoré mi napadali za posledné dni. Stále dookola prichádzali nové “už nikdy”. A ja som si ich začala zapisovať, lebo keď som ich napísala, aspoň trochu som ich mohla zložiť a nedusiť ich v sebe a nezadúšať sa plačom a vlastnými slzami.

A teraz sú tu. Ako pripomienka. Možno aj pre vás, ktorí si poviete, aké máte nervy a ako sa to nedá, keď vaše deti (zvlášť tie dospievajúce) nežijú podľa vašich predstáv.

  • pohľad na našu poslednú spoločnú fotku, kde mám všetkých 8 detí a myšlienka na to, že toto sa už nikdy nezopakuje
  • už nikdy mu nič nepoviem tak, aby som vedela, že ma počuje
  • už nikdy mu nepoviem, že som na neho hrdá
  • už nikdy ho nebudem počuť hovoriť to, čo vždy hovoril, aj keď občas bolo na nervy to počúvať
  • už nikdy ma nenaštve tým svojim špeciálnym spôsobom
  • už nikdy ho neuvidím sa uraziť, keď poviem niečo, čo sa mu nepáči
  • už nikdy nepovie Nomke, že je šušník Nomka, na čo sa ona strašne hnevala a pritom bola zároveň šťastná
  • už nikdy ho nepošlem s Rišom hore do izby, aby sa hádali tam a nie dole v obývačke
  • už nikdy mu neuvarím jeho obľúbené jedlo
  • už nikdy mi neofrfle, keď ho pošlem niečo doma urobiť a už nikdy neuvidím, že to nakoniec aj napriek frfľaniu urobil
  • už nikdy ho neuvidím inak ako na fotke
  • už nikdy mi nepošle cez chat náhodný vtip
  • už nikdy nezačne rozprávať uprostred svojej myšlienky tak, že nebudem vedieť o čom točí
  • už nikdy ho neuvidím v jeho farebnom oblečení, ktoré nikto nechápal a mne to prišlo pekné, lebo to bol on
  • už nikdy nám nebude v obývačke dokola púsťať hudbu z Harryho Pottera a presviedčať nás, aby sme si urobili harrypotterovský maratón
  • už nikdy ho neuvidím piť vodu z jeho odloženej sklenenej fľaše od vodky, ktorou všetkých neznalých provokoval
  • už nikdy mu nevynadám za neporiadok v jeho izbe
  • už nikdy ho neuvidím objímať Nomku a škrabkať jej chrbátik
  • už nikdy ho nebudem počuť vysvetľovať mi, že on a náš pes majú medzi sebou vzťah
  • už nikdy odo mňa nebude chcieť, aby som mu kúpila tie čistiace obrúsky na okuliare
  • už nikdy s ním nikam nepôjdem
  • už nikdy ho neuvidím
  • už nikdy nebudem počuť jeho hlas
  • už nikdy ho neobjímem a nepotľapkám po pleci
  • už nikdy…

3 thoughts on “Už nikdy…

  1. Dobrý večer! Plačem keď čítam Vaše riadky,tak veľmi by som Vám chcela pomôcť,tak veľmi s Vami cítim je to to najhoršie čo každá matka prežíva,objímam Vás !!

  2. Po rokoch bude tych nikdy ešte milión x viac a bude to bolieť stále rovnako ?
    Ja to mám už 69 mesiacov a stále je čo dopĺňať

  3. Som mamou sice len 4 deti ale ak mozem chcela by som vam povedat ze smrtou sa nas zivot nekonci prave len zacina. Vas syn bol uzasny mlady clovek ktory teraz na vas i na svojich surodencov dohliada z neba a raz sa isto vsetci tam stretnete a poviete si vsetko nevypovedane a silno sa vyobjimate. Navzdy budete spolu ako rodina. Kamila

Comments are closed.